V čom sa podobajú nástenkový tender a vývesná tabuľa na cintoríne?

V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby a regionálneho rozvoja z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat. Tie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica.

Podoba nie je v peniazoch, nie je o ministroch, ani vláde... Ale v spôsobe uverejnenia. Rovnako, ako sa potenciálni účastníci verejnej súťaže nemohli dostať cez zatvorené dvere na chodbu, kde boli umiestnené súťažné podklady, nemôžu si občania prečítať na vývesnej tabuli na žilinskom cintoríne „Prevádzkový poriadok pohrebísk v meste Piešťany“ - ďalej prevádzkový poriadok. Ten je totiž za sklom zamknutej vývesnej tabule v zopnutom stave tak, že sa dá prečítať len jeho prvá strana. A on ich má vďaka bohu 12. Ešte pred tohtoročnými sviatkami všetkých svätých bol prevádzkový poriadok vyvesený po jednotlivých stranách. Aj keď zrejme nebol celý, lebo viselo len 7, či 8 strán.

S otázkou, prečo je teraz zavesený tak, že sa dá prečítať len predná strana, bude najvhodnejšie sa obrátiť na riaditeľku Služieb mesta Piešťany.

Relativita v praxi

Pred krátkym časom použil primátor Tamajka, aj jeho zástupca Hynek, rovnaký argument: “ Neporušil som zákon, nespôsobil som mestu škodu a neobohatil som sa“. U jedného, aj u druhého je to pravda, použitá však pri inej príležitosti. Primátor Tamajka sa ním obhajoval pri vyslovení nedôvery jemu aj jeho týmu (zástupcovi primátora a prednostke) poslancami, zástupca Hynek ho použil v debate (skôr dvojmonológu) v televízii Piešťany o svojej pracovnej ceste do Luhačovíc.

U primátora sa jednalo z pohľadu poslancov o koncepčné nedostatky (bezpečnostný audit, nová organizačná schéma mestského úradu a s ňou spojená personálna práca) a posúdenie ich zákonnosti je viac v rukách externých orgánov (prokuratúra, polícia, inšpektorát práce a pod.).

U zástupcu Hyneka sa však jednalo o dodržanie vnútornej smernice mesta o cestovných náhradách. A tu už mohol a mal konať primátor Tamajka. Nie je zrejmé, či aj toto patrilo k príčinám odvolania (odchodu) prednostky Rehákovej, v každom prípade však mal primátor Tamajka vyvodiť dôsledky za porušenie pracovnej disciplíny aj u svojho zástupcu Hyneka. O to viac, že zástupca Hynek je najlepšie plateným zamestnancom mesta. Áno, zamestnancom. To si musí uvedomovať aj zástupca Hynek, že v Luhačoviciach nebol ako poslanec, ale ako zamestnanec (podľa cestovnej správy hľadal potenciálnych podnikateľov). A či chce, alebo nechce, je „vzorom“ pre ostatných zamestnancov, ako sa môžu, či by sa mali správať voči mestu ako ich zamestnávateľovi. Primátor Tamajka by mal postupovať rýchle a razantne o to viac, že je len otázkou času, kedy „vyvedie“ jeho zástupca Hynek väčší „prúser“, ktorým odstaví nielen sám seba, ale môže strhnúť so sebou aj jeho (primátora).

Mám ešte v živej pamäti, že takýto „bohorovnizmus“ zástupcu Hyneka som vyčítal aj predchádzajúcemu primátorovi Cicuttovi a preto som ho v posledných voľbách ani nevolil. A aj on tvrdil, že neporušil zákon, nespôsobil mestu škodu a neobohatil sa (ani mu nič také nebolo preukázané). Pri toľkej váhavosti súčasného primátora ho asi čaká rovnaký osud.

Iste, pán primátor, občania vedia poriadne vytočiť...

Mýlite sa však, pán primátor, keď si myslíte, že pri vystúpení občanov na zasadnutí mestského zastupiteľsvta môžete priamo reagovať na ich podnety. Zabúdate, že Vy len vediete zasadnutie, že tu nie ste vedúcim pracovníkom, ktorý si v rámci určitých pracovných pravidiel môže robiť čo chce. Pravidlá rokovania určili podľa zákona o obecnom zriadení poslanci v rokovacom poriadku a Vy ste povinný ich dodržiavať rovnako, ako ktokoľvek iný. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva, v časti podnety občanov, nie ste viac než bežný občan. Preto, ak chcete reagovať na vystúpenie niektorého občana v tomto bode rokovania, môžete to urobiť len tak, ako on, občan. Teda podstúpiť tú istú povinnú a nevyhnutnú (niekomu nepríjemnú) procedúru a:

- prihlásiť sa

- odovzdať dočasne vedenie zasadnutia niektorému (oprávnenému) zástupcovi

- pristúpiť k rečníckemu pultu, predstaviť sa, uviesť svoju adresu, alebo miesto nehnuteľnosti v Piešťanoch a v 5-minútovom vystúpení povedať svoj názor.

Už si nepamätáte, ako ste za rovnaký nesprávny postup kritizovali predchádzajúceho primátora? A ten sa aspoň ospravedlňoval, že by to nemal robiť. Možno mu trochu slúži ku cti aj to, že to nerobil tak často.

Podobný postup by mali dodržiavať aj mestskí poslanci. Teda:

- vytiahnuť kartu z hlasovacieho zariadenia (čím sa stanú dočasne obyčajnými občanmi)

- pristúpiť k rečníckemu pultu, predstaviť sa, uviesť svoju adresu, alebo miesto nehnuteľnosti v Piešťanoch a v 5-minútovom vystúpení povedať svoj názor. A to sa týka aj zástupcu primátora, ktorý je počas zasadnutia mestského zastupiteľsta bežným poslancom a/alebo bežným (aj keď vyššie postaveným) zamestnancom mestského úradu.

A čo bolo tým "spúšťačom" primátorovej reakcie? Vystúpenie Ing. Šišovského, ktoré citujem v plnom znení:

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

predstupujem pred Vás ako predseda petičného výboru na zníženie ceny nájmu obradných miestností v domoch smútku, pretože sme stále nespokojní s vykonaným riešením. V júli roku 2013 požiadalo petícou 3589 občanov nášho mesta o zníženie uvedenej ceny. Trvalo 5 mesiacov, kým schválilo mestské zastupiteľstvo zníženie z pôvodných 110 € na 97 € vrátane DPH. Bolo to politické rozhodnutie, podložené len návrhom poslanca Beňačku približne tohto znenia: “Tak im to teda trochu znížme, napríklad na 97 €, aby nabudúce neprišli, že chcú znížiť dane”. Bez akéhokoľvek zdvôvodnenia, bez akéhokoľvek rozboru, bez ohľadu na analýzu, spracovanú vtedajším poslancom Chudým.

V aprílu tohoto roku prišiel na zastupiteľstvo vlastník hokejového klubu ŠHK 37 pán Lušnák a ústne upozornil na havarijný stav chladiaceho zariadenia zimného štadióna. Iniciatívy sa chopil pán primátor Tamajka a predložil na májové zastupiteľstvo návrh na zmenu mestského rozpočtu na pridelenie 120 tis. € na rekonštrukciu chladiaceho zariadenia zimného štadióna. Návrh bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Návrh nemal ani len analýzu, či bol havarijný stav spôsobený morálnym a vecný opotrebovaním, alebo zanedbanou údržbou. Analýzou takou dôležitou na posúdenie, či má rekonštrukciu platiť mesto ako vlastník, alebo spoločnosť ŠHK 37 ako nájomník. Tým, že nemal riadnu dôvodovú správu bol v rozpore s rokovacím poriadkom. Návrh nebol daný dokonca ani komisiami mestského zastupiteľstva na prerokovanie.

Namiesto toho, aby ste ho stiahli z rokovania a uložili dopracovať, ste ho schválili 17 hlasmi. Zdržali sa a boli proti len poslanci Brna, Drahovská, Tremboš a Jánošík. To však nie je všetko. Pre ŠHK 37 ste schválili pre tento rok navýšenie príspevku na energie o 50 tis. € a nepochybujem, že dnes mu schválite dotáciu z podpory športu 80 tis. €. Súkromná obchodná spoločnosť ŠHK 37 tak dostane v tomto roku od mesta viacerými formami 400 tis. €. To pokladáte za normálne? To si skutočne myslíte, že občania tohto mesta sú padnutí na hlavu a vy si môžete robiť, čo chcete?

Ak by ste schválili bezplatný nájom obradných miestností v domoch smútku, stálo by to mesto pri 280 obradoch ročne len necelých 23 tis. € bez DPH. Opakujem, len 23 tis. €.

Tým by ste vyhoveli každý rok najmenej 280-tim pozostalým. Zisťovali ste koľko občanov chce, aby ŠHK 37 dostalo 400 tis. €? Nás, čo sme chceli zníženie ceny nájmu obradných miestností, je 3589! Mimochodom pre porovnanie, pána primátora Tamajku volilo v posledných voľbách len 2817 občanov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste s okamžitou platnosťou schválili bezplatný nájom obradných miestností v domoch smútku! Od Vás, pán primátor Tamajka, očakávam, že ihneď, z vlastnej iniciatívy, ako pri chladiacom zariadení zimného štadióna, uložíte mestskému úradu spracovať príslušné materiály na schválenie zmeny VZN, prípadne mestského rozpočtu na tento rok a jej zapracujete aj do rozpočtov nesledujúcich rokov.

A ešte na margo, pán primátor. Ing. Šišovský upozornil, že dôvodová správa nemala "ani len analýzu, či bol havarijný stav spôsobený morálnym a vecný opotrebovaním, alebo zanedbanou údržbou". Váš argument, že v správe bola predsa revízna správa, neobstojí, lebo tá len konštatovala aktuálny stav a nie príčiny jeho vzniku. To je bohužiaľ len ďalším dôkazom, že Vaše hodnotiace kritéria, v tomto prípade práce mestského úradu, sú nastavené veľmi nízko. Alebo len chcete zakryť zlú prácu mestského úradu?

"

 

Dostal Tamajka vo voľbách viac hlasov než všetci poslanci dokopy?

Pritiahnuté za vlasy? Určite menej, než úvaha pána Vojčiniaka v úvodníku 33. čísla Piešťanského týždenníka z 11. augusta 2015. Pán Vojčiniak si totiž šikovne zažongloval s pojmami voliči a hlasy v posledných komunálnych voľbách v Piešťanoch. Zatiaľ, čo u Tamajku a Hyneka (zástupca primátora) hovorí o voličoch (Piešťancoch), u poslancov mu stačia už len hlasy a to hneď „viac ako 25 tisíc“. A potom už pán Vojčiniak hneď urobil záver, že „takýto, pre primátora, nepomer“ podpory od obyvateľov Piešťan ho (primátora) neodrádza robiť na meste „neprístojnosti“. Mimochodom, Piešťany ani 25 000 oprávnených voličov nemajú.

Pán Vojčiniak si možno neuvedomil, alebo zámerne nevzal do úvahy, že každý jeden volič mohol dať hlas až 11 - tim (v 1. volebnom obvode), alebo 10 - tim (v 2. volebnom obvode) poslancom. Na zvolenie všetkých poslancov v 1. obvode by takto stačilo 2 627 voličov (počet hlasov poslanca Hudcoviča, ktorý ich získal najviac v 1. obvode) a v 2. obvode 1600 voličov (poslanec Cifra). Samozrejme za podmienky, že by dávali hlasy len tým istým kandidátom (nemuseli by dať plných 11, či 10). Spolu teda 4 227.

Pri takejto úvahe by už bol pomer oprávnených voličov tandemu Tamajka - Hynek proti zvyšku 20 - tich poslancov vyrovnaný (3 829 : 4 227, teda 1 : 1,1) a nie nepomer (1 : 6,5, či 3 829 : 25 000), ako tvrdí pán Vojčiniak.

Všetky tieto úvahy však stoja na vode, pretože u žiadneho poslanca, či primátora, nemožno hovoriť o podpore Piešťancov, keď sa ich vo voľbách zúčastnilo len 36,44%. V každom prípade však podpora primátora voči poslaneckému zboru u tých voličov, ktorí voliť prišli, je vyrovnaná.

TOTO som mal v mailovej pošte ...

Poslanec dnes pise:

Moja averzia odsúhlasiť pre ŠHK 37 akúkoľvek dotáciu nie je spôsobená nezáujmom o hokej a nie je namierená voči majiteľovi ŠHK 37 p. Lušňákovi, ale hlavne tým, že som presvedčený, že nedotujeme mladých hokejistov, ale rozhadzujeme verejné peniaze na hokejový biznis. Hokej, najmä extraligový, už dávno nie je o športe, ale hlavne o peniazoch. Podporovať takýto druh športu si môže dovoliť podnikateľský subjekt, ale nie mesto, správca verejných financií. Každý občan a podnikateľ v tomto meste sa úplne oprávnene môže pýtať, prečo sa z daní, na ktoré prispieva, hradí hokejový extraligový biznis, keď má rozbitý chodník pred domom, jeho auto nemá kde parkovať a nemá kde ísť s dieťaťom, pretože všetky detské ihriská sú zanedbané, trávniky nekosené... Nemá si kam ísť zaplávať, pretože mesto nemá plaváreň, a tak ďalej. Môžem pokračovať výtlkmi na miestnych komunikáciách, uzatvorenými schátranými mestskými budovami, zanedbaným parkom a podobne... Ale načo, veď všetci, čo v tomto meste bývame, poznáme jeho stav. Mesto tým, že dotuje energie na zimnom štadióne, nepriamo dotuje súkromnú „jednochlapovú“ s.r.o., ktorá ho má v prenájme až do roku 2034. Asi by som súhlasil, aby mesto poskytlo klubu finančnú pôžičku - akýsi preklenovací úver, ale nie dotáciu, ktorú dokonca zakrýva za mládežnícky hokej.

MARTIN VALO: Môj postoj som už vyjadril 4 dni pred zastupiteľstvom. Poslanci od roku 2006  každoročne schvaľujú financie na médiá pre zimný štadión v réžii s.r.o. v sume 150 tisíc UR. V tomto roku sme pre rok 2015 schválil o 50 tisíc viac na doplatok médií. Iba pre tento rok.

Áno, je to nepriamo dotácia na činnosť celej OBCHODNEJ SPOLOČNOSTI ŠHK 37, ktorá zabezpečuje činnosť aj hokejových družstiev, vrátane mužstva v EXTRALIGE. Pre súťaž v podobe dotácii sme pre šport všeobecne schválili 100 tisíc. Táto sumu bude prerozdelená v rámci platného VZN mesta Piešťany. Hlavná informácie pre všetkých. Ak by spravovalo celú prevádzku zimáku Mesto Piešťany, jeho výška dotácia cez Služby mesta by bola ročne viac ako 300 tisíc. Samozrejme by mesto vybralo na prenájme ľadovej plochy, verejného korčuľovania a predaja vstupeniek na hokej (aký?) takmer 100 tisíc.

Verím, že si to vie každý presne spočítať, či a čo mesto "dotuje". Nutné je uviesť aj skutočnosť, že zmluva má už 9 dodatkov, lebo za ostatných 10 rokov sa všetko vyvíja. Hovorím všetko. Aj pre tieto počty a hlavne pre udržanie súťaže mužov, aby sa s touto licenciou "neobchodovali v prospech jedného muža", som hlasoval za. Jednoduché je hlasovať proti, alebo potom písať, že prečo som bol proti. Z toho mála, čo samospráva môže pre šport urobiť, je toto riešenie v tomto čase adekvátne.

Môžem to ešte preklenúť aj inak.

V minulosti mesto postavilo kúpalisko s termálnou vodou na Sĺňave, potom prišlo referendum vznikla znova obec Banka a tá už svoje - kúpalisko - prenajala. Lebo nemala financie na jeho prevádzku.... Teraz malé bazény pre rekreačné plávanie stavajú iné subjekty.

Skupina nadšencov chce oživiť funkciu prírodného kina. Po svojom. Pritom mesto má projekt 2. etapy revitalizácie tohto objektu na stole. Nie ešte celú podrobnú projektovú dokumentáciu. Tá istá skupina nadšencov chce aj prevádzku amfiteátra. Na toto nie je dokumentácia revitalizácie. 

Prenesiem sa do budúcnosti. Všetko bude opravené, všetko bude funkčné, len ľuďom sa zvýšia mieste dane, aby sme úvery na tieto aktivity zaplatili. Skupina nadšencov vznikla aj v zastupiteľstve. Všetko má jednu značku: Spoločne pre Piešťany.

V tomto trojuholníku "robia" kultúru v Kursalóne, v Dome umenia, vo Fontáne. Na letnú prevádzku je hudobný pavilón: BUDE prírodné kino, bude amfiteáter. BUDE aj dostatok zhody, kto, kedy a čo, bude v tomto trojuholníku kultúry produkovať?

Riešme radšej to podstatné. Malé deti a ľudí v núdzi, ľudí v seniorskom veku. O tom sa nadšencom ani nesníva. Lebo čistiť park, lavičky, stavať si hoc čo a hoci kde je naozaj súčasný trend aktivistov nielen v Piešťanoch. Ale na tieto činnosti si občania platia dane a poplatky. A ak takto majú aktivisti nahrádzať prácu zamestnancov mesta, niečo nie je úplne v poriadku. Naopak: aktivisti o svojej činnosti vždy radi a verejne informujú. A čo keď takto začne informovať každá samospráva, či štátny podnik? Budeme to pozorovať a ....

Uhorková sezóna

Vila Löger

"naše novinky" nás informujú o zaujímavej  neutíchajúcej snahe primátora o Vilu Löger. Sám priznáva , že ešte nikto nevie nič o jej zmysluplnom využití, ale on tvrdo pracuje na jej odkúpení, či zámene za iné objekty vo vlastníctve mesta. Na jednej strane priznáva, že musíme vedieť, čo tam chceme mať, aby sme nedopadli tak ako s Lesprojektom a pod. Ale to v prvom rade najprv on sám musí vedieť. To je akoby istá rozporuplnosť osobnosti. Na druhej strane už nechal vypracovať znalecké posudky. Ak sa nenájde  jej zmysluplné využitie, tak posudky si môže strčiť za širák. Akoby mu to bolo jedno. Však on ich neplatí zo svojho. 

Práve toto terajší radní vyčítali bývalému primátorovi. Projekty, ktoré boli k ničomu. 

Stále to zaváňa tým istým. Akoby prihrať niekomu zákazku ? Najprv by ste sa mali dohodnúť k čomu to bude .To je aj v "našich novinkách " rozumne uvedené. On to nečíta?

Poradný orgán

Keď som sa oboznámil s radou seniorov a s obsahom jednania s primátorom, nenašiel som tam nič čo by mu poradili. Z toho sa zdá, že vlastne len požadujú,  prostredníctvom primátora, prostriedky z mestskej pokladnice na svoje voľnočasové aktivity.

Už máme toľko možností sa informovať o dianí v meste a tak som si myslel, že Radnica informuje sa stane zbytočnosťou. Ale to sa práve rade zdá stále málo a požaduje častejšie informácie v tejto forme. Čo pravda zvýši náklady. Iné nič im v podstate nechýba.

Očakával som právom , že budú požadovať pracovať na príprave veľmi potrebného domu sociálnych služieb, hospicov, stredísk geriatrickej starostlivosti a pod. Na hokej je peňazí dosť . Ani ich nenapadlo, aby požadovali skôr sa postarať o ich starších kolegov a poradili mu ako by  si mal postaviť priority. Ale oni sú ešte mladí, oni to ešte nepotrebujú, alebo sú presvedčení, že ich vlastná rodina doopatruje. Tak radšej užiť si voľnočasové aktivity a chodiť na hokej.

Pán primátor sa mýli aj v tom , že radu berie ako zástupcu všetkých dôchodcov. Z ich doterajšieho postoja vidno, že to tak nie je. Pomocnú ruku mesta potrebujú najmä tí chorí, nevládni a chudobní o ktorých sa nemá kto postarať, alebo vlastná rodina nemá na to vhodné prostredie. Zabúdajú, že aj oni budú možno potrebovať niekde v slušnom prostredí hlavu skloniť.A to môže byť aj zo dňa na deň.

Iste by našli podporu aj u poslancov SpP, konkrétne p. Hudcoviča , kandidáta na primátora, ktorý za takúto nepripravenosť kritizoval minulé vedenie mesta a tým si získal aj niektorých z nás - dôchodcov. A teraz keď je už tam, tak je ticho a dôležitejší preňho je hokej a iné nepodstatné veci.  

Peter Záň, Piešťany.

Prečo som nebol na poslednom mimoriadnom zastupiteľstve

...nuž preto, že som dostal z horúčav a klimatizácie respiračné ťažkosti... Priznám sa však, že mi tá viróza prišla vlastne vhod. Nenávidím nátlakové spôsoby a keď som sa dopočul, že na zastupiteľstvo opäť príde fanklub hokejistov ŠHK , tak som tušil akým smerom sa bude rokovanie a hlasovanie uberať. Zamýšľal som sa dokonca nad tým, či môže byť výsledok vôbec objektívny, ak počas tohto hoc aj verejného rokovania a hlasovania je prítomný akýkoľvek nátlakový element vykrikujúci a skáčuci poslancom do reči počas ich vystúpenia. Veľmi dobre všetci vieme, čo dokáže sfanatizovaný fanúšik a máme o tom dostatok dôkazov. Myslím si dokonca, že pre zachovanie objektívnosti sa mala zvoliť tajná forma hlasovania. Keď som si však neskôr prezeral záznam, tak som nadobudol presvedčenie, že primátorovi vyhovovala vykrikujúca a tlieskajúca kulisa fanklubu, pretože prítomných poslancov, ktorý by sa odvážili hlasovať proti nazval dokonca „devuškami“, ktorí si neplnia chlapskú povinnosť. Čudné uvažovanie a navádzanie od človeka, ktorý by mal pôsobiť aspoň pred zrakmi verejnosti objektívne.... A keď sme pri tých nátlakových akciách, tak na niektoré budúce zastupiteľstvo zvolám napr. všetkých seniorov v meste, aby prišli skandovať za odpustenie miestnych daní... prečo?... nuž preto, že to budú žiadať, podobne ako žiadali reprezentanti fanklubu, aby mesto zachovalo extraligu. A dokonca budú viac v práve ako fanklub, pretože do spoločného prispievali už dlhé roky a mnohí z nich nie práve nízke sumy, na rozdiel od členov fanklubu. Násilie plodí násilie a ak sa stanú tieto nátlakové spôsoby bežným vyjednávacím nástrojom, tak sme s parlamentarizmom skoncovali nadobro.

Keď sa koná zastupiteľstvo v Mestskej knižnici, tak ma akýsi nepísaný rokovací poriadok posadil práve medzi poslanca Juraja Brnu a poslanca Jozefa Beňačku, ktorí už vyjadrili svoj názor na priebeh mimoriadneho MsZ v Piešťanskom týždni č. 31. Poslanec Beňačka nás záverom príspevku vyzval, aby sme konali zásadovo a zodpovedne. Nuž ale, každý z nás má svoje zásady a zodpovednosť. V prípade niektorých starších poslancov je zrejmá väčšia zodpovednosť k hokejovému klubu ako k občanom, ktorých majú a priori zastupovať. Keďže nepatrím k „záchranárom“ v zmysle klasifikácie poslanca Beňačku, hlasoval by som proti už aj preto, lebo som presvedčený, že čiastka 50 tisíc € zotrvanie ŠHK v extralige nijak neovplyvní a že si ju jednoducho klub vydupkal, tak ako v roku predchádzajúcom a urobí to aj v roku budúcom. Prečo? Jednoducho preto, lebo to ide.... ak inak nie, tak nátlakom... ale ako bolo vidieť na hlasovaní, nátlak vlastne ani nebol potrebný. Pán Lušnák , teda ŠHK 37 má v mestskom zastupiteľstve ešte stále dostatočné množstvo sympatizantov. Ak by som sa totiž aj bol zúčastnil rokovania, nič by to nezmenilo na rozhodnutí MsZ, iba môj kolega Juraj Brna by sa necítil tak osamotene. Návrh podporiť extraligu dodatočnou dotáciou energií by bol prešiel so skóre 18:2, podobne ako prešiel návrh na opravu chladiaceho zariadenia hokejového štadióna za 120 tisíc €, kde som bol pre zmenu iba ja sám proti. Rozhodne totiž odmietam podporovať extraligu dotáciou. Som však za reálnu podporu mládežníckeho športu, hokej nevynímajúc. Moja averzia odsúhlasiť pre ŠHK 37 akúkoľvek dotáciu nie je spôsobená nezáujmom o hokej a ani nie je namierená voči majiteľovi ŠHK p. Lušnákovi, ale hlavne tým, že si uvedomujem, že nedotujeme mladých hokejistov, ale rozhadzujeme verejné peniaze na hokejový biznis. Hokej, obzvlášť extraligový, už dávno nie je o športe, ale hlavne o peniazoch. Ak máš peniaze, kúpiš si hráčov a dobrých trénerov a ak idem ďalej, tak si kúpim aj sudcov a dovolím si tvrdiť, že aj zápasy. A ako ste sa mohli teraz presvedčiť, tak sa kupčí aj s licenciou. Podporovať takýto druh športu, si môže dovoliť podnikateľský subjekt, ale nie mesto, ktoré je správcom verejných financií. Ak aj túto myšlienku rozvediem, tak sa úplne oprávnene môže pýtať každý občan a podnikateľ tohto mesta, že prečo sa z daní, ku ktorým prispieva, hradí hokejový extraligový biznis, keď má rozbitý chodník pred domom,  jeho auto nemá kde parkovať a nemá kde ísť s dieťaťom, pretože všetky detské ihriská sú zanedbané, trávniky nekosené, že si nemá kam ísť zaplávať, pretože mesto nemá plaváreň a tak ďalej..... mohol by som pokračovať výtlkmi na miestnych komunikáciách, uzatvorenými schátranými mestskými budovami, zanedbaným parkom a podobne....... ale načo aj, veď všetci, čo v tomto meste bývame, poznáme jeho úbohý stav.

Keď som bol pred voľbami oslovený skupinou mladých ľudí z nadácie Spoločne pre Piešťany, tak som kandidoval za poslanca s presvedčením, že mám druhú šancu pokúsiť sa zmeniť niečo v tomto meste k lepšiemu a že spoločne naozaj dosiahneme stav, ktorým zmeníme hlavne tok verejných financií tak, že občan pocíti zmenu k lepšiemu, že služby mesta a mestských podnikov sa dajú robiť výrazne lepšie. Bohužiaľ moje predstavy boli naivné. Od starých poslancov, ktorí nešťastnú zmluvu s ŠHK skoncipovali a odsúhlasili v roku 2006 (pričom si dovolím tvrdiť, že to je jedna z najhorších zmlúv o prenájme aké som kedy v živote čítal .. má toľko nedostatkov, že sa obávam, že ju žiaden právnik nečítal - možno zámerne) som ani nič iné nečakal, ale že aj niektorí členovia poslaneckého klubu Spoločne pre Piešťany budú hlasovať za dotáciu pre hokejový biznis, to som naozaj nečakal. A to je pre mňa osobne najväčšie sklamanie.

Ak sa totiž pozriete do obchodného registra SR, kto tvorí ŠHK37, tak zistíte, že jediným spoločníkom a zároveň konateľom ŠHK37 sro zo základným imaním 6639 € je prezident klubu Jaroslav Lušnák, ktorý je zrejme jediným výlučným majiteľom extraligového klubu, pretože ako som si zisťoval vo viacerých kluboch v SR (HC Košice, HC Banskú Bystricu, HK Skalica a MHC Martin), v žiadnom z nich nie je majiteľom jediná osoba. Čiže mesto tým, že dotuje energie na zimný štadión (ďalej ZŠ), nepriamo dotuje súkromnú „jednochlapovú“ s.r.o., ktorá má ZŠ v prenájme až do roku 2034 (takmer 30 rokov - to myslím nemal ani A. Winter od Erdédyho), kde je síce dozorná rada (ďalej DR) zakotvená v  spoločenskej zmluve, ale táto DR nemá žiadnu výkonnú moc a nemôže tým pádom ani nič zásadné ovplyvniť. A nielen mesto dotuje hokej. Ďalšie peniaze nás daňových poplatníkov smerujú do klubov (ŠHK 37 nevynímajúc) cez SZĽH, ktorého prezidentom je dlhé roky p. Nemeček, blízka osoba Juraja Širokého majiteľa Váhostavu, ktorý v tejto krajine asi nemusím nikomu predstavovať.

Napriek tomu, že nesúhlasím a nikdy by som nehlasoval za takéto dotovanie hokejového biznisu, aké sa odsúhlasilo na štvrtkovom mimoriadnom MsZ si pána Lušnáka veľmi vážim. Pod jeho vedením zimný štadión podstatne zmenil svoju tvár a je vidieť za ním nesmierne veľa práce a investícií. Otázkou je , či práve „ hotel pre 34 ľudí“ , ktorý na zimáku postavil, nie je príčinou jeho súčasných finančných ťažkostí a preto by som asi súhlasil, aby mesto poskytlo klubu finančnú pôžičku – akýsi preklenovací úver, ale nie dotáciu, ktorú dokonca zakrýva za mládežnícky hokej. Tiež som presvedčený o tom, že opravu chladenia za 120 tisíc € mal realizovať nájomca – ŠHK37, jednak preto, že on je plátcom DPH a tým by rekonštrukcia bola o 20% lacnejšia a tiež aj preto, že v zmluve o nájme zimného štadióna je jasne uvedené, že ŠHK 37 si prenajíma aj strojovňu chladenia spolu s technológiou. Pán Lušnák o stave strojovne vedel a namiesto údržby a opráv technológie chladenia investoval peniaze do hotela a skrášľovania zimáku a rekonštrukciu požaduje uhradiť od mesta. Toto konanie je nezodpovedné a môže sa zdariť iba v tom  prípade, že má dostatočnú podporu v mestskom zastupiteľstve a tú ako vidíte má viac ako dostatočnú.

Záverom mi dovoľte aby som informoval čitateľov o výsledku verejného obstarávania na rekonštrukciu chladenia ZŠ. Obstarávanie dopadlo podľa očakávania a súťaž vyhrala firma Frost Service sro - firma, ktorá sa o chladenie na piešťanskom ZŠ stará už dlhé roky. Súťažné podklady boli podľa evidencie poskytnuté siedmym uchádzačom avšak ponuky prišli iba od dvoch uchádzačov. Okrem fimy Frost- Service sro prišla takmer rovnaká ponuka aj od firmy GEA Refrigeration Czech republic. Firma Frost ponúkala cenu 119 700€ a firma GEA až 119 880€... aká to zhoda...... až zarážajúca rozdiel iba 1,5 promile!!!!! Nakoniec sa robila dokonca aj elektronická aukcia medzi týmito dvomi účastníkmi... Aukciu vyhrala firma Frost s konečnou sumou 119 460€... čiže sme aukciou ušetrili 240€ ( AŽ 2 PROMILE!!!).

Ing. Ján Jánošík, poslanec MsZ

PS: Pokiaľ mám mandát poslanca MsZ, je mojou povinnosťou obhajovať záujmy širokej škály obyvateľov, nielen členov fanklubu ŠHK a preto som presvedčený, že rozhodnutie dotovať profesionálny hokej z mestskej pokladnice je proti záujmom prevažnej väčšiny občanov tohto mesta. Uvedomujem si však v plnej miere, že v našom meste je veľa priaznivcov a zástancov hokeja, ktorí nemusia byť aj členmi fanklubu a že môj článok vyvolá aj nesúhlasné reakcie. Napriek tomu bude tento príspevok po dohode s redakciou v skrátenej forme (z dôvodu veľkého rozsahu) uverejnený aj v niektorom čísle Piešťanského týždňa.

Nová zrážka s koňom na obzore (alebo ďaľší pokus o otvorenie mestského peňazovodu)

Neviem, či sa poslanci mestského zastupiteľstva už spamätali z poslednej “zrážky s koňom” (viď môj predchádzalúci blog: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/co-ste-sa-s-konom-zrazili.html), ale pán primátor Tamajka má už nachystanú novú (zrážku). Pekne bez výstrahy. Tak, ako to vedia len primátori. Šikovne to “odvaliť” na poslancov. Keď to výjde, pochváli sa: “Vidíte, to ja!”. Keď to nevýjde, bude sa brániť: “Veď to schválili poslanci!”. Tentoraz nejde o chladenie na zimnom štadióne, ale o podporu piešťanského hokeja samotného. Nie mládežníckého, ale profesionálneho!

Respektívne, čo ja viem? Z dôvodovej správy materiálu, pripraveného na zasadnutie mestského zastupiteľstva 23. júla 2015 (mimo riadneho plánu zasadnutí) sa nedozviete absolútne nič. Zrejme podľa iného pravidla, povedať čo najmenej a nebude diskusia. Pod rúškom zmeny rozpočtu sa totiž ide zvyšovať príspevok mesta pre ŠHK 37 na energie o 50 tis. € (zadupľovaného dodatkom k zmluve o prenájme č. 9, teda tento rok spolu 200 tis. €) a zvýšiť dotácie do oblasti športu o 83 tis. €. Nemýlite sa, tušíte správne. Celých 83 tis. € je určených pre ŠHK 37. Ale prečo, či zdraželi energie, alebo v klube ŠHK 37 sa budú odteraz starať nielen o súčasných 70 detí, ale aj o ďaľších 1000 (že by ich zvážali z celého Slovenska?), sa už zo správy nedozviete. Pritom mikrodotácie, na regionálny rozvoj (3,3 tis. €) a dopravu a architektúru (2 tis. €), sú komentované na 48 riadkoch. Navýšenie pre ŠHK 37 o 133 tis. € má komentár len 2 krát po 2 riadky.

Voľakedy (teda pred rokom 1989) existovali len “dopisovači”. A ti tajne (podobne ako dnešní sprejeri a vrajteri) dopisovali do oficiálnych plagátov a transparentov. A tak do častého hesla “Nech žije Sovietsky zväz!” zvykli dopísať “Ale zo svojho!”. A keďže sa história zvykne opakovať, bolo by dobré znovu pripomenúť, že aj piešťanský profesionálny hokej by mal žiť zo svojho. Ak by mal byť ŠHK 37, s.r.o. napojený na “mestský peňazovod”, tak len v presne zmluvne vymedzenom rozsahu výchovy športových detí a mládeže. Ale to som nenašiel ani v pôvodnej zmluve, ani v najnovšie navrhovanom dodatku č. 9.

Poznámka

Včera, 21. júla 2015, sa konalo k pripravovanému mimoriadnemu zasadnutiu mestského zastupiteľstva zasadanie komisií (všetkých spolu). Zišlo sa tam asi 50 ich členov a niekoľko zvedavcov. Chýbal len pán primátor Tamajka. Ten, čo sľúbil pánovi Lušnákovi, že on zachráni piešťanský hokej. Takže vysvetľovať dôvodovú správu nemal kto. Prednostke Rehákovejsa to teda určite nepodarilo. A “ukočírovať” toto spoločné zasadnutie komisií tiež nedokázala. Takže nikto sa nič nové nedozvedel a bude preto zaujímavé, čo doporučia jednotlivé komisie zastupiteľstvu. Ale hlavne, ako rozhodne vo štvrtok 23. júla 2015 mestské zastupiteľstvo samotné. Či to nebude nová zrážka s koňom, ako naznačujú postoje niektorých z nich.

Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche (alebo ako nepredať akcie Prima banky)

Pod titulkou "Mesto ponúka na predaj akcie Prima banky" uverejnil dnes (13. júla 2015) portál PNky (http://www.pnky.sk/aktuality/mesto-ponuka-na-predaj-akcie-prima-banky/) informáciu, že sa mesto Piešťany na základe podnetu od väčšinového vlastníka "rozhýbalo" a chce predať svojich pár mizerných akcií tejto banky  verejnou súťažou (aj keď nie v zanedbateľnej hodnote). Je mi záhadou, prečo zvolili poslanci tento postup. Dá sa len hádať, že tak len bezhlavo nasledovali zamestnancov mestského úradu, ktorý takýto postup navrhli. Je totiž úplne infantilné očakávať, že by také malé množstvo akcií kúpil niekto iný, ako väčšinový spoluvlastník. A ten urobil ponuku len preto, že mu to vo vzťahu k minoritným vlastníkom ukladá zákon. Tých pár akcií, čo by kúpou získal, vôbec nepotrebuje. On aj bez nich úplne ovláda banku a takto by mal s kúpou len zbytočné (aj keď z jeho pohľadu nie príliš veľké) výdaje. 

Mesto Piešťany malo preto okamžite reagovať na ponuku Prima banky a rýchlo predať akcie (kým si to Prima banka nerozmyslí).

Že to nejde? Že sa to zákonným spôsobom nedá? Že sa musí urobiť verejná súťaž? Ale ba! Len sa pozrite, ako sa prenajal zimný štadión. Cez "osobitný zreteľ" sa nielenže nemusela súťaž robiť, ale sa prenájom mohol prihrať kamarátovi. A aby to nebolo také úbohé, pridal sa ešte "príspevok". 150 tis. € ročne na energie. A že sa ten príspevok mal zmenšovať a po 5 rokoch zaniknúť? Šikovný dodatok č. 3 vyriešil aj túto "chybičku" zmluvy a príspevok predĺžil na celú dobu prenájmu. A že v zmluve nie je ani zmienka o uspokojení nejakého "verejného záujmu", ktorý by tam mesto Piešťany malo mať garantovaný? Veď čo, občania zaplatia dane aj tak. A čo s nimi (daňami) urobia poslanci, už občania, až do najbližších volieb, ovplyvniť nedokážu.

Takže panie a páni poslanci, je to len na vás. Myslieť, myslieť, myslieť. Úradníci mestského úradu, ani primátor vám nepomôžu. Ale to už asi viete aj sami. Že najlepšie je uplatňovať voči nim staré známe "Dôveruj, ale preveruj."

A čo teraz s akciami Prima banky? Obávam sa, že mesto namiesto 22 800 €, ktoré ponúkala Prima banka, nezíska nakoniec nič - teda len, že mu tie bezcenné akcie zostanú. Podobne ako akcie zadĺžených Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s., s ktorými si mesto teraz už môže akurát tak utrieť čelo, keď v minulosti odmietlo ponuku majoritného akcionára na odkúpenie.

Petícia na zníženie ceny nájmu domov smútku ešte neskončila

Na minulom (28. 05. 2015) mestskom zastupiteľstve - ďalej len MsZ, prerokovali poslanci plnenie uznesenia MsZ č. 88/2015 - kalkulácie cien cintorínskych a pohrebných služieb. Pre oživenie pamäte, uznesenie MsZ ukladá Službám mesta Piešťany, .p. o. - ďalej len SMP, predložiť MsZ kalkulácie cien cintorínskych a pohrebných služieb, vrátane preukázania ekonomickej oprávnenosti ich nákladov. Ak je pravda to, čo v dôvodovej sprave uvádzajú, že predkladajú kalkulácie schválené všeobecne záväzným nariadením č. 13/ 2013 - ďalej len VZN,je na mieste otázka,  na základe čoho účtujú ostatné služby?

Nie je zrejmé, či to bol zámer, nevedomosť alebo neplnenie zákonom určených povinnosti, ale predložený materiál - viď dôvodová sprava, preukazuje jasné zavádzanie poslancov, ale v prvom rade nás občanov. Mrzí ma, že po tom, ako sme ako petičný výbor upozorňovali na mnoho ďalších nedostatkov a porušovaní zákona, predkladatelia tohto materiálu takto odignorovali prijaté uznesenie. Mrzí ma, že hlavne poslanci, ktorí sedia v zastupiteľstve a sedeli v ňom i v minulom funkčnom období - bývalý primátor pán Ciccuto , pán poslanec Beňačka, ktorý sa iniciatívne prihlásil riešiť našu petíciu za zníženie ceny nájmu obradnej miestnosti, ani nepostrehli, že materiál vôbec neplní požiadavky uznesenia. Ako je možné, že SMP predložili iba kalkulácie schválené vo VZN č. 13/2013 a aj to neúplne a nikto si to ani nevšimne, páni poslanci? Ako je vôbec možné, že materiál neprerokovala finančná a podnikateľská komisia?

K textu dôvodovej správy “platné ceny od 1. 1. 2014 sme nemenili a organizácia sa snaží držať cenovú hladinu zvyšovaním efektívnosti prace“. Ceny sa menili k 1. 1. 2014 v dôsledku petície, kde zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie o znížení ceny za obradnú miestnosť a bolo to politické rozhodnutie, na sumu 97 eur. Aké bolo moje prekvapenie, keď v priložených materiáloch bola kalkulácia tejto ceny presne 97 eur. Ako? Porovnali sme kalkuláciu zo dňa 9. 10. 2013 na 121,48 eura s kalkuláciou zo dňa 31. 10. 2013 na 97 eur. A ako dospeli k tejto cene? Jednoducho upravili predpokladaný počet pohrebov z 285 na 298. Porovnajme si dátumy 9. 10. 2013 - počet pohrebov 285 a 31. 10. 2013 počet pohrebov 298. Z dôvodovej spravy ďalej citujem: „Pre získanie výsledku sumy nákladov na jeden obrad bol stanovený priemerný počet obradov, ktorý bol vypočítaný za obdobie posledných piatich rokov jednotlivo na pohrebisku na Bratislavskej ceste bolo 201 obradov, na Žilinskej bolo 84 obradov, spolu teda za obidve pohrebiská v meste je to 285 pohrebných obradov.

Zníženie ceny za obradnú miestnosť zrejme motivovalo k zvýšeniu cien pohrebných služieb. Teda cien ,ktoré neschvaľuje MsZ, ale pohrebná služba samotná (teda riaditeľ SMP). O tomto informovala na zastupiteľstve obyvateľka Piešťany, pani Onderová. A to zvýšenie nie hocijaké. Podľa rozsahu služieb o cca 30 až 40 eur. Veď doplnili službu „ukladanie rakvy“ s cenou 24 eur. Podotýkam a upozorňujem na skutočnosť, že podľa občanov nie je cenník pohrebných služieb SMP v súlade so zákonom. Na internete na stránke SMP je zverejnený prevádzkový poriadok pohrebnej služby a je platný od 10. 10. 2011. Cenník je však podľa zákona súčasťou prevádzkového poriadku. Cenník pohrebných služieb bol zmenený od 1.1.2014 bez zmeny prevádzkového poriadku. Teda ceny účtované a zvýšené oproti cenníku, platnému podla prevádzkového poriadku, sú účtované protiprávne.

Vyzývam pána kontrolóra a poslancov, aby si toto tvrdenie overili ihneď na internete (dokiaľ to SMP nezmanipulujú), teda termín platnosti prevádzkového poriadku a túto skutočnosť si zaznamenali.

V dôvodovej správe SMP sa tiež konštatuje, že v cenách za prenájom hrobových miest nie sú zohľadnené oprávnené náklady, skutočne potrebné na prevádzku pohrebísk v meste a preto musí byť táto hlavná činnosť dotovaná (za rok 2014 cca 33 tis eur). Pani poslanci, kde je kalkulácia? Na základe čoho dospeli SMP k takémuto záveru?

Počítajte so mnou. V roku 2014 za nájom hrobových miest inkasovali od občanov podľa našich zistení cca 45 tis eur. K tomu dotácia 33 tis. robí spolu 78 tis. eur. A teraz sa pani poslanci pozrite na cintoríny, ako vyzerajú. Podľa zákona ma byť na cintoríne vyvesený prevádzkový poriadok pohrebísk. Choďte na Žilinský cintorín - zostatok nečitateľných 8 strán prevádzkových poriadkov, rozbité sklo na vývesnej tabuli , odpad sa netriedi. Z uvedených dôvodov pani poslanci iste uznáte, že uznesenie, ktoré ste prijali Vy nebolo splnené a žiadame Vás o zabezpečenie splnenia uznesenie v znení, ako bolo prijaté. Za svojvoľné menenie textu a nesplnenie v stanovenom termíne by mali nasledovať postihy. Tak ako to prezentovala pani poslankyňa Babičová za nesplnenie uznesenia hlavným kontrolórom.

 

Poslankyni Babičovej to “docvaklo” až teraz?

V predposlednom vydaní Piešťanského týždňa (č. 24 z 9. júna 2015) hlási poslankyňa Babičová: “Ak sa budeme len dohadovať, nebude ani hokejová hala, ani cyklotrasy”. To, že sa nové zastupiteľstvo (2014-2018) prevažne dohaduje, je pravda. Že by ale to bolo hlavnou príčínou, že tréningová hokejová hala nebude, sa súhlasiť nedá. Tému som podrobnejšie rozobral dávnejšie (http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/02/ako-je-to-vlastne-s-novou-treningovou.html), preto teraz len zhrniem.

Nie sú peniaze - na účte má mesto od vláda len 1 milión €, hoci na najúspornejší variant výstavby treba 1,95 mil. € bez DPH, s DPH je to 2,34 mil. €. A to je len výstavba, čo prevádzka?

Nie je čas - mesto stále nemá stavbu povolenú. Namá ani len územné rozohodnutie, nie to ešte stavebné povolenie. Kde je výberové konanie na dodávateľa stavby a výstavba samotná? Poslankyňa Ing. Iveta Babičová “poslancuje” už najmenej tretie volebné obdobie. Mala by mať dosť skúseností so všetkými procesmi, ktoré v obecnej správe vznikajú, či vzniknúť môžu. A to ako v oblasti schvaľovania investície, tak aj jej realizácie.O to prekvapivejšie je počuť od tejto skúsenej poslankyne argument, že príčinou (neuskutočnenia stavby) je nerozhodnosť nového mestského zastupiteľstva. Asi zabudla, alebo jej uniklo, že vec je stará 3 roky. Mala od 28. júna 2012 dosť času v predchádzajúcom mestskom zastupiteľstve danú vec “strážiť” a dosiahnuť zhodu ešte vtedy. Tobôž, keď podľa uznesenia č. 104/2012 C/ mal mestský úrad najneskôr do 28. júna 2013 predložiť hodnotiacu správu.

Primátor Tamajka - poslankyňa Babičová na dôvažok kritizuje „radnicu“ (asi myslí primátora Tamajku), že kroky, ktoré podniká v oblasti postavenia tréningovej haly, sú čisto formálne. Je zaujímavé, že tá istá poslanyňa mala možnosť žiadať účinné kroky, vedúce k realizácii tréningovej haly, v minulom volebnom období od primátora Cicutta. A mala nato oveľa viac času - 2 a 1/2 roka! Ale asi ju to vtedy, keď bol primátorom Cicutto, netrápilo. Od primátora Tamajku však žiada za 1/2 roka zázrak.

Nuž, zdá sa mi, že pani poslankyňa má na všetko rozličné „metre“. Alebo je to len populizmus?

 

Oprava chladenia na zimnom štadióne sa do memoriálu konať nebude

Ak sa nemýlim, práve memoriál Ivana Hlinku bol hlavným hnacím motorom, aby sa materiál o zmene rozpočtu prerokoval proti všetkým pravidlám rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva - viď môj predchádzajúci článok (http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/co-ste-sa-s-konom-zrazili.html). 

A ajhľa memoriál sa nekoná! - viď http://www.pnky.sk/novinky/hokej-memorial-ivana-hlinku-v-piestanoch-tento-rok-nebude/ 

Gratulujem úradníkom mestského úradu a hlavne ŠHK 37, že sa im podarilo vyvolať ilúziu neodkladnej naliehavosti a "zblbnúť" poslancov mestské zastupiteľstva natoľko, že schválili zmenu rozpočtu obrovskou väčšinou bez akýchkoľvek vecných argumentov.

Gratulujem primátorovi Tamajkovi, že bez kontroly a splnenia podstatných náležitostí materiál o zmene rozpočtu zaradil do programu rokovania mestského zastupiteľstva.

A predovštkým gratulujem poslancom mestského zastupiteľstva, že sa dali "zblbnúť" takým primitívnym spôsobom a "hurá systémom" schválili zmenu rozpočtu. Veď načo by im bol technický posudok opodstatnenosti požiadavky ŠHK 37? A teraz, keď je všetko schválené, sa už memoriál Ivana Hlinku konať nemusí.

Čo ste (sme) sa s koňom zrazili?- pokračovanie

... alebo „oprava“ chladenia ZŠ z pohľadu poslanca, ktorý zrážke unikol, ale jej nezabránil.

Dnes mi v mailovej schránke pristálo upozornenie na blog p. Chudého v „Radnica informuje bez mejkapu“ s výstižným hore uvedeným názvom. http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/co-ste-sa-s-konom-zrazili.html

V duchu som sa vrátil k rokovaniu MsZ vo štvrtok 28. mája v ktorom zastupiteľstvo rozhodlo o oprave chladenia ZŠ za 120 tisíc €, ba dokonca som si našiel na http://www.piestanytv.sk/ priebeh rokovania o tomto bode a musím konštatovať to isté, čo p. Chudý v jeho príspevku:“ Naozaj sme sa asi zrazili s koňom“. Nielen to, že návrh na zmenu rozpočtu nebol prerokovaný v komisiách MsZ a samotná mestská rada rokovala o tejto významnej zmene v prestávke rokovania MsZ, ale hlavne fakt, že prevažná väčšina poslancov schválila úhradu rekonštrukcie chladenie ZŠ iba na základe správy- Zápisu z obhliadky firmy Frost- service s.r.o., ktorá bez jediného meracieho protokolu a bez jedinej revíznej správy konštatuje havarijný stav technológie chladenia a navrhuje vymeniť technologické časti chladiaceho systému za 120 tisíc €.

Márna bola snaha malej skupinky poslancov vynútiť si posúdenie skutkového stavu chladenia minimálne ďalším skutočne nezávislým odborníkom a počkať na jeho správu. Boli sme umlčaní rečami o dôvere a nedôvere a o odbornosti firmy FROST-service, ktorá sa o chladenie na zimáku stará už takmer 10 rokov a najlepšie vie, čo tam treba vymeniť. Hm....dokonca som schytal od pána poslanca Klapicu odpoveď, že predsa musím dôverovať vlastnej žene, keď mi povie, že má pokazené auto a nemusím si to ísť dať verifikovať do ďalšieho servisu.. Nuž, akosi mi to prirovnanie nejde z mysle. Nielenže pokrivkáva vo význame, ale ešte sme asi ďaleko od doby keď budú vzťahy medzi mestom a ŠHK37 na úrovni vzťahov v rodine... alebo, že by som sa mýlil a vzťahy sú už natoľko dôveryhodné , že o tom čo navrhne vedenie ŠHK 37 17 poslancov z  21 nepochybuje? Tak totiž skončilo hlasovanie č. 11 o zmene rozpočtu o presune 120tis. na rekonštrukciu chladenia zimného štadióna. 17 poslancov za, 3 sa zdržali a ja ako „ Sám vojak v poli“ som bol proti.

Ďalší pozoruhodný až podivný fakt tohto rozhodnutia je , že vlastne nemôže ísť o „opravu“ chladenia, pretože mesto nemá žiadne voľné bežné- prevádzkové prostriedky v rozpočte na tento rok a preto sa siaha na úverové zdroje. Zrušia sa niektoré položky z ktorých sa plánovalo napr. rekonštruovať námestie SNP a rekultivovať základnú školu na Trajane a tieto peniažky sa presunú na novovytvorenú položku Zimný štadión- rekonštrukcia chladiaceho zariadenia.

 A JE TO!!! Sám pán kontrolór našiel skulinku ako obísť zákon, ktorí hovorí, že kapitálové prostriedky môžu ísť iba do takej investície, ktorá prináša kvalitatívnu zmenu, alebo zmenu technických parametrov už existujúceho a navrhol zakúpiť kompresor vyššieho výkonu ako stávajúci. HURÁ!!!... a opäť sme nad tým vyhrali. Hm.. iba na okraj : neviem, neviem, či sa zmení kvalita ľadu, keď bude v strojovni kompresor väčšieho výkonu... myslím že nezmení, ale na obídenie zákona to zrejme bude stačiť.....a bodka.

V článku p. Chudého je tiež uvedený ďalší závažný fakt, ktorý sa týka zmluvy mesta o nájme zimáku pre ŠHK 37. Snažil som sa dopátrať k bodu v základnej zmluve o nájme medzi mestom/ prenajímateľ/ a ŠHK37 / nájomca/ v ktorom by malo byť zakotvené, kto je vlastne zodpovedný za technický stav technológie chladenia a čo môže nájomca od prenajímateľa požadovať. Najskôr mi však dovoľte krátku genézu toho ako vlastne a za akých podmienok vznikla základná zmluva o nájme zimného štadióna pre ŠHK37. Jeden z mojich priateľov si dal tú námahu ,  pozrel sa do kroniky Piešťan a okrem iného našiel v nej tieto skutočnosti, ktoré sa týkajú zimného štadióna . Z kroniky preto vyberám:

Zimný štadión v Piešťanoch

V 1. etape rekonštrukcie zimného štadióna v roku 2000 sa realizovala obnova ľadovej plochy a strojovne. Prikročilo sa k zásadnej rekonštrukcii chladiaceho systému, ktorý už nebol dostatočne bezpečný pre svoje okolie (preto sa zmenil systém priameho chladenia na nepriame a tým veľkosť náplne chladiaceho média – čpavku výrazne poklesla). Náklady mesta na túto rekonštrukciu boli 15,5 mil. Sk.

V Piešťanoch sa v apríli 2002 uskutočnia Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Bolo preto treba pristúpiť k 2. etape rekonštrukčných prác na štadióne, pretože po technickej stránke ešte stále nespĺňal podmienky na usporiadanie tohto šampionátu.

Primátor mesta Ing. J. Csontos požiadal v máji 2001 ministra školstva SR M. Ftáčnika .O štátnu dotáciu na ďalšie úpravy štadióna. Mesto Piešťany potom dostalo dotáciu 10 mil. Sk zo Štátneho fondu telesnej kultúry SR. V júli 2001 uskutočnila piešťanská stavebná firma Raving, s.r.o. rekonštrukciu striedačiek a prístupového tunelu, tiež bola uskutočnená úplná rekonštrukcia a výstavba ďalších šatní. Poskytnutá finančná dotácia však nepostačovala, bola treba urobiť aj rekonštrukciu osvetlenia ľadovej plochy, aby sa umožnili prenosy televízie a súčasne znížila energetická náročnosť osvetlenia z 280 kW na 84 kW. Za tým účelom v októbri 2001 rokovala prednostka MsÚ Mgr. I. Drlíková so zástupcami Štátneho fondu telesnej kultúry SR o poskytnutí ďalšej dotácie (bolo ešte potrebných cca 6 mil. Sk) na ukončenie rekonštrukčných prác, aby v budúcom roku 2002 bol štadión pripravený na usporiadanie spomínaných majstrovstiev sveta.

Z  genézy vyplýva, že v roku 2002, bol zimný štadión v Piešťanoch v dobrom technickom stave a nielen mesto, ale i štát investoval do jeho rekonštrukcie pomerne značnú čiastku peňazí. O necelé štyri roky vzniká však „Základná zmluva medzi mestom a ŠHK37/ máj 2006/ a uvádza sa v nej okrem iného , že predmetom nájmu je aj strojovňa chladenia a že zmluvné strany sa dohodli , že nájomca bude vykonávať údržbu a opravy predmetu nájmu a uhrádzať náklady s tým spojené. Nájomca je povinný tieto náklady evidovať a uplatňovať si ich vo svojom účtovníctve. Vložené investície, na ktorých sa zmluvné strany dohodli si môže nájomca viesť vo svojom majetku a odpisovať podľa platných odpisových pravidiel.

Z uvedeného jasne vyplýva, že nájomca mal a má vytvorené nadštandardné podmienky nájmu, pretože mesto prenajalo celý zimák za symbolických 1000Sk a dokonca sa zaviazalo platiť za nájomcu pomerne veľkú sumu za energie / 150 tisíc € ročne a v roku 2014 dokonca takmer 190 tisíc€/ a to všetko pre podporu rozvoja hokeja v meste. Nájomca predmet nájmu zhodnocoval rôznymi prístavbami a rekonštrukciami, ktoré slúžili v prevažnej miere jeho podnikateľskej činnosti v uvedených priestoroch , avšak k tomu čo je na zimnom štadióne to najdôležitejšie asi nevenoval dostatočnú pozornosť, pretože teraz žiada mesto aby zaplatilo 120tisícovú rekonštrukciu technológie chladenia. Argumentácia , že ak prenajímateľ t.j. mesto nevykoná potrebnú rekonštrukciu , stane sa predmet nájmu nespôsobilý na zmluvne dojednané užívanie a nájomca podľa §9 ods.3 zákona 116/1990 môže dať výpoveď z nájmu je z právneho hľadiska neobhájiteľná, pretože aj strojovňa chladenia bola a je predmetom nájmu a nebolo dohodnuté, že by sa v priebehu nájmu prenajímateľ zaviazal opravu, alebo rekonštrukciu chladenia uskutočniť.

  V tejto súvislosti ma napadlo jedno priliehavé prirovnanie z motoristickej branže. Nájomca –ŠHK 37 mi pripadá ako niekto kto si kúpi l /alebo dlhodobo prenajme/ luxusný Rolls Royce,  opraví prepychovo jeho interiér , pričom zabúda na to, že tento veterán má poškodený motor s ktorým nevyjde ani z garáže

A ešte jeden argument v poznámke p. Chudého je dôležitý. Mesto nie je platcom DPH a tak za rekonštrukciu zaplatí o 20 tisíc viac ako by to stálo nájomcu, ktorý nielenže je platcom DPH ale má zmluvne dohodnuté, že akékoľvek opravy sú jeho oprávneným nákladom .............. a ak to bude investícia môže si ju účtovať v majetku a odpisovať.......

Na záver by som upriamil Vašu pozornosť ešte na jeden mail, ktorý pristál včera v mojej mailovej schránke. Je to úvaha p. Záňa, ktorého som chcel požiadať o uverejnenie jeho textu v plnom znení, ale keďže ho medzičasom zverejnil na webe tak pripájam naň iba link: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/06/zimny-stadion-pyta.html. Opäť mi nezostáva nič iné iba s pánom Záňom súhlasiť. Na stretnutí s p. Lušnákom na zimnom štadióne som bol a položil som mu priamo otázku o jeho odkúpení. Reagoval záporne, ba až podráždene, oháňajúc sa podporou hokeja v meste a porovnaním podpory v iných mestách a tým, akú výhodnú zmluvu má mesto s ŠHK 37 a koľko on dopláca na prevádzku štadióna a pod. Nemal som a nemám podklady k tomu aby som mu fundovane oponoval, pretože i keď v zmysle zmluvy má nájomca povinnosť dokladovať mestu príjmy z podnikania v predmete nájmu, celá kontrolná činnosť sa eliminuje na prítomnosť jedného z poslancov v dozornej rade/DR/ ŠHK 37. Predsedom DR je už zrejme dlhší čas pani poslankyňa Babičová, ktorá je podľa všetkého s výkazníctvom ŠHK spokojná a okrem toho je podporovateľkou úhrady čohokoľvek , čo si tento športový kolektív od mesta zažiada.

Áno p. Záň máte svätú pravdu. Zimný štadión i letisko sú „čierne diery“ mesta a pokiaľ sa ich nezbavíme budú neustále zaťažovať mestský rozpočet a pod rôznymi zámienkami pýtať peniaze na svoju existenciu. Tu neobstoja žiadne argumenty o podpore športu, pretože na území mesta je viac ako dosť „ podvyživených „ športových klubov, ktoré za zlomok podpory, aké sa dostáva od mesta práve hokeju preukazujú vynikajúce výsledky a tým dokazujú svoju opodstatnenosť.

A úplne záverom ešte toľko, že MsZ na májovom zasadaní ešte raz rokovalo o podpore hokeja v meste a to v súvislosti s výstavbou tréningovej hokejovej haly , ale o tom snáď až nabudúce.

Ján Jánošík, poslanec MsZ

 

Bezpečnostný audit, Rybníček a Tamajka

Keď som čítal nový článok o primátorovi Trenčína Richardovi Rybníčkovi (http://blog.etrend.sk/martin-klus/bude-z-richarda-rybnicka-vyzyvatel-roberta-fica-.html) napadlo mi, že hneď pri nástupe do funcie v minulom volebnom období dal urobiť tri audity - personálny, právny a ekonomický. Nie je známe, či si ich dal pred tým schváliť zastupiteľstvu. Pri jeho úspechu pri vedení mesta Trenčín je však celkom oprávnené sa domnievať, že audity mu boli užitočné a pomohli mu pri riadení a rozhodovaní.

 

Nechápem, prečo sú poslanci najväčšieho poslaneckého klubu SPP takí opatrní a nerozhodní pri stanovisku k návrhu primátora Tamajku na vykonanie auditu, keď predseda klubu Hudcovič v TV Piešťany tvrdil, že primátor Tamajka o to oficiálne nepožiadal.

 

Nechápem, prečo primátor Tamajka neurobil najprirodzenejšiu vec a nepožiadal zastupiteľstvo o schválenie (stačil nato bežná materiál pre rokovanie). Keď úbohý materiál o zmene rozpočtu o 120 tisíc € na opravu chladenia zimného štadióna predložiť dokázal, je nepochopiteľné, prečo nepožiadal o zmenu rozpočtu o 24 tisíc € na audity (toľko minul svojho času Rybníček na všetky tri). Miesto toho urobil nejaký trápny pokus o bezpečnostný audit a teraz nevie, čo s tým a nechal sa spolu so svojim zástupcom Hynekom strapňovať niektorými poslancami na troch zasadnutiach zastupiteľstva po sebe.

 

A možno by stačilo zvedacov len uspokojiť, napr. vyhlásením, že bolo urobených 9 kontrol, z toho boli 2 negatívne, v 3 prípadoch bol pracovník napomenutý, v 3 prípadoch bolo udelené pokarhanie s hmotným postihom a v jednom prípade bola vec postúpená prokuratúre, či polícii. Bodka. Nakoniec, personálne otázky mestského úradu sú v plnej kompetencii primátora. Bodka.

 

A tie audity potrebuje primátor Tamajka ako soľ. Veď je zjavné, že bez nich si neporadí. Samozrejme audity, urobené kvalitným dodávateľom. Ale asi si nimi nie je istý ani on sám. Ak by o ich potrebe bol presvedčený, urobil by ich aj bez poslancov cez rozpočtové opatrenia, ktoré mu poslanci zatiaľ(!) neodobrali.

 

Zimný štadión pýta! - dodatok

Okrem basketbalovej haly, ktorú budeme mať zrejme  na krku čo nevidieť, iniciatívne pripravujete výstavbu tréningovej haly hokejistov aj za naše, mestské peniaze. K tomu sa pridajú náklady na údržbu, opravy a prevádzku. Na to všetko ste ochotní dať financie. A aby sa deti mali kde korčuľovať sme si museli aj tak kúpiť a prevádzkovať zariadenie demontovateľného klziska.
                                       , 

Ale škôlky ste predali rýchlo. A teraz, keď je akútny nedostatok kapacít, tak sa chcete pustiť len do jednej. Keď by nebol príspevok od štátu tak neurobíte ani to. Tá jedna potrebu vyrieši?. Tí poslanci, ktorí rozhodli o predaji škôlok stále sedia v zastupiteľstve. Ich povinnosťou by malo byť, čo najrýchlejšie svoju chybu napraviť.

Oprava mestských komunikácií - len jedna krátka ulica. A máme  v zlom stave i ulice v centre mesta. Čo školstvo, stav budov, vybavenie tried? Čo zariadenia pre seniorov, hospice, zariadenia s geriatrickou starostlivosťou, čo roky odkladaná oprava Kolonádového mosta, stav mestských nábreží Váhu, dopravné problémy mesta - zápchy, ulice preplnené zaparkovanými autami? Na to všetko nie sú peniaze , ale na na športové objekty áno?

Kam to speje? Vy si ani sami sebe neviete položiť takéto otázky a dať si sami pre seba úprimné odpovede?

Peter Záň , Piešťany

Čo ste sa s koňom zrazili?

spýtal by sa Miňo Demovič z televízneho seriálu ”Profesionáli”, keby sa dozvedel, ako ide mesto Piešťany opravovať prenajatý zimný štadión, ktorý má v prenajme za 30,- € ročne obchodná spoločnosť ŠHK 37..

Primátor rokovací poriadok mestského zastupiteľstva asi  moc nerešpektuje. Inak by nepripustil materiál “Návrh na zmenu programového rozpočtu mesta Piešťany na rok 2015” na rokovanie zastupiteľstva 28. mája 2015. Alebo len nekontroluje a neriadi? Ako je inak možné, že sa do programu tento materiál dostal bez toho, aby bol prerokovaný v komisiách a mestskej rade. Prečo primátor zvolal mestskú radu až počas samotného zastupiteľstva? Iné materiály touto cestou (komisie, rada) prejsť musia a pritom sa často jedná o nájomné pod garážou na mestskom pozemku za 10 € ročne a nie o 120 tisíc eur na opravu chladiaceho zariadenia zimného štadióna.

 Na základe čoho vlastne mestský úrad tento materiál pripravil? Bežný občan musí podať písomnú žiadosť, aby sa úradníci vôbec začali zaoberať jeho vecou. Od spoločnosti ŠHK 37, s.r.o. žiadna žiadosť neexistuje, čím vzniká okrem iného pochybnosť, či si ako nájomca splnil povinnosť podľa § 668 občianskeho zákonníka. A to sa nejedná len o formálnu stránku (bodaj ba sa tak vychádzalo v ústrety aj bežným občanom), ale hlavne, aby bolo jasné, čo vlastne nájomca (ŠHK 37, s.r.o.) chce! Ani len z finačného hľadiska nie je jedno, či sa má vykonať oprava - údržba, alebo oprava - rekonštrukcia (oprava zvykne byť podstatne lacnejšia).

V tomto prípade sa však oveľa viac jedná o to, kto to zaplatí. Občiansky zákonník (ale aj samotná zmluva medzi mestom Piešťany a ŠHK 37, s.r.o.) rozlišuje bežné opravy - údržbu, ktorú musí znášať nájomca, v našom prípade ŠHK 37, s.r.o. od tzv. udržania v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, kde nastupuje podľa § 664 a náklady znáša prenajímateľ, teda mesto Piešťany. Nikto z mestského úradu sa nenamáhal dať do materiálu takéto posúdenie. Odborníkov nato má dosť. Ak by si však ani jeden z nich nato netrúfal a to by bolo lepšie, mal posudok spraviť nezávislý odborník.

Áno, trvalo by to dlhšie. Občania by však boli lepšie informovaní. Ale hlavne poslanci mestského zastupiteľstva mohli rozhodnúť objektívnejšie a zodpovednejšie. Takto ich “mlyn” mestského úradu (asi aj spolu s primátorom) opäť pekne zomlel a v atmosfére umelej časovej tiesne doviedol ako poslušné ovečky do košiara tam, kde ich chcel mať nájomca zimného štadióna, ŠHK 37, s.r.o. Ku schváleniu opravy chladenia na zimnom štadióne mestom.

Potom nech sa poslanci nečudujú, keď aj nový primátor, podobne ako to s obľubou robil starý (Cicutto), pri kritike na jeho adresu bude argumentovať: "Veď to schválili poslanci!".

Poznámka: Keď už... Nemohol by opravu objednať a zaplatiť ŠHK 37, s.r.o., ktorý by si mohol uplatniť odpočet DPH (20 tisíc €)? Mesto by v takom prípade nemuselo platiť DPH a rozdiel 100 tisíc € by mu v tomto roku dorovnalo zvýšením príspevku na energie.

Zimný štadión pýta!

Podľa správy v "novinkách" časť vás, páni poslanci, na pozvanie p. Lušnáka, navštívila zimný štadión a oboznámila sa s jeho stavom na vlastné oči. Nič v zlom, ale škoda, že medzi vami nebol aj  nejaký strojár (odborník - kúrenár) - môže byť aj externista. Mám také, povedzme profesionálne, skúsenosti z investičnej výstavby, že ten, kto niečo požaduje, obyčajne zveličuje, Už popredu počíta, že mu jeho požiadavka bude krátená z titulu nedostatku fin. prostriedkov.

Cirkvi, štátne inštitúcie a samosprávy, sú pre takéto niečo najlepšie subjekty. Nemajú dostatok odborníkov, ktorí predmetnému  problému rozumejú. To v zákulisí tvrdia o nich práve tí, čo niečo od týchto inštitúcií  požadujú a k nim  sa pridávajú i dodávatelia - zhotovitelia diela. Je podozrivé, že hneď popredu sa vie čo to bude stáť a aká bude úspora - návratnosť a že je to vlastne veľmi výhodná investícia.

Vtedy bol jedinou možnosťou úver. Chcel som vám napísať aj o ďalších dvoch možnostiach a to predať štadión za 1 symbolické euro, alebo predať podiel v Letisku a.s., ktoré za toľké roky neprinieslo mestu - rozumej občanom, ani cent, len je ďalšia čierna diera. A ani neprinesie. A vy to dobre viete. Ale vy ste, našťastie pre nás, našli ďalšiu možnosť, že neurobíme to čo sme chceli urobiť a peniaze použijeme na zimný štadión. To je samozrejme lepšie ako pôžička. Za to vás treba pochváliť ako ste z toho vytriblovali.

To bolo z možných, naozaj najlepšie riešenie a dobré! Ale to by mala byť pre vás aj výstraha. Dokedy to takto pôjde? Koľko nás už zimný štadión stál! To by mohol zistiť napr. p. kontrolór. A čo nás a naše deti ešte stáť bude! Nebolo by už načase nad tým vážne a s perspektívou nad tým pouvažovať a štadión ponúknuť na predaj? Prvoligový hokej je finančne náročný šport a môžu si ho dovoliť len finančne silný hráči, vlastníci klubov - mecenáši. Nie naše malé mestečko, bez takéhoto nevyhnutného zázemia.Však to poznáte. Ak to predáte aj za 1 euro aj tak sa to vyplatí. Prinesie to úsporu v budúcom rozpočtovom zaťažení a to je vlastne tá úspora. K tomu sa pridá aj daňový príjem, lebo mesto samo sebe daň neplatí - podľa daňových pracovníkov MsÚ.

A nás zrejme čaká i basketbalová hala! Ak vám to stojí za to porozmýšľajte. Prajem vám , aby ste našli zodpovedné riešenie, prospešné občanom . To vlastne od vás chceme.

Okrem basketbalovej haly, ktorú budeme mať zrejme  na krku čo nevidieť, iniciatívne pripravujete výstavbu tréningovej haly hokejistov aj za naše, mestské peniaze. K tomu sa pridajú náklady na údržbu, opravy a prevádzku. Na to všetko ste ochotní dať financie. A aby sa deti mali kde korčuľovať sme si museli aj tak kúpiť a prevádzkovať zariadenie demontovateľného klziska.                                          , 

Ale škôlky ste predali rýchlo. A teraz, keď je akútny nedostatok kapacít, tak sa chcete pustiť len do jednej. Keď by nebol príspevok od štátu tak neurobíte ani to. Tá jedna potrebu vyrieši?. Tí poslanci, ktorí rozhodli o predaji škôlok stále sedia v zastupiteľstve. Ich povinnosťou by malo byť, čo najrýchlejšie svoju chybu napraviť. 

Oprava mestských komunikácií - len jedna krátka ulica. A máme  v zlom stave i ulice v centre mesta. Čo školstvo, stav budov, vybavenie tried? Čo zariadenia pre seniorov, hospice, zariadenia s geriatrickou starostlivosťou, čo roky odkladaná oprava Kolonádového mosta, stav mestských nábreží Váhu, dopravné problémy mesta - zápchy, ulice preplnené zaparkovanými autami? Na to všetko nie sú peniaze , ale na na športové objekty áno?

Kam to speje? Vy si ani sami sebe neviete položiť takéto otázky a dať si sami pre seba úprimné odpovede?

Peter Záň , Piešťany.

Komunálna politika

Citát:
" Komunálnu politiku už zďaleka nevnímajú voliči ako oveľa čistejšiu než tú "veľkú". Oprávnene. Veď mnohí ľudia si z nej urobili "živnosť" a staré maniere niekedy v komunálnej politike ťažšie zmeniť ako v tej parlamentnej. Komunálna politika pritom ovplyvňuje každodenný život ľudí od škôlky cez základnú školu, miestne komunikácie, odvoz odpadu, kosenie zelene až  po starostlivosť o seniorov. A nesmiem opomenúť ani kultúru. V posledných voľbách vlna nespokojnosti voličov vyniesla do nejedného kresla tzv. nezávislých kandidátov. Mnohí veria, že práve títo ľudia zmenia pravidlá na komunálnej úrovni. Nie som si tým istá. Aj tu v Bratislave sa ukazuje, že ich úmysly nemusia byť vždy tie najčestnejšie, aj keď nosia nálepku nezávislosti.

 

Majú, alebo nemajú poslanci sedieť v správnych radách podnikov (rozumej mestských, alebo tých, v ktorých má mesto podiel)? V novom vedení mesta zastávam názor, že poslanci do predstavenstiev mestských firiem nepatria. Majú úlohu kontrolovať, nie riadiť (moja poznámka: ak sú na to spôsobilí), preto by mali sedieť len v dozorných radách."
Koniec citátu. Zdroj: "naše novinky" - bratislavské.

 

Toto je názor Ivety Plšekovej, viceprimátorky Bratislavy.

 

Poznámka pre našich (piešťanských) poslancov: Všimnite si, že tam, v povinnej starostlivosti, nie je nič o športových areáloch . No iný kraj, iný mrav.

Pripomienky k zmene územného plánu

Vážený pán primátor,

 

musím v úvode zdôrazniť, že som sa s návrhom zmien a doplnkov osobne nestihol do daného termínu oboznámiť. Takže možno moje podnety budú bezpredmetné. Je možné, že spracovateľ takéto požiadavky od zadávateľa  v úvode práce dostal.

1.Nezastavateľné plochy zelene

V blízkom, vyspelejšom,zahraničí majú takáto plochy viacúčelové využitie. V Grazi ma zaujalo riešenie, kde na viacerých miestach, v časti mestských parkov, sú v mieste styku s mestskou komunikáciou / a to rušnou/ vybudované pod parkovou plochou podzemné parkoviská. Sú to jednopodlažné, polozapustené neveľké priestory, kde výkopový materiál je použitý na prekrytie, čím sa vytvorí asi 1,5 m vyvýšenina, ktorá je plynule zakomponovaná do konfigurácie parku. S pohľadu návštevníka parku sa to javí ako prirodzené zvlnenie terénu, s trávnatým povrchom, nízkymi krovinami a vysadenými, k tomu vhodnými, kvetmi., s automatickou podzemnou závlahou. Že to je parkovisko ani nikoho nenapadne. Zbadá sa to až z pohľadu ulice, kde je svetelný oznam s aktuálnou obsadenosťou. Vstup a výstup je samoobslužný. Bolo by dobré vytypovať a do ÚP zakomponovať takéto miesta, Možno sa také nájdu. Ja dúfam. Otázka realizácie je už druhá vec. 

2.Garážové a parkovacie domy.

V roku 1968 som mal možnosť navštíviť niektoré krajiny západnej Európy , ako motorista. V Taliansku som si v jednom meste všimol, normálne v uličnej fronte poschodových obytných domov, jeden dom presklený z uličnej strany, v ktorom bolo na poschodiach vidieť autá. Vtedy neznalý, som sa divil, kto tam tie autá dal a z akého dôvodu. Najprv som myslel, že je to predajňa áut. Po čase,,lebo som tam parkoval, som zistil že je to nadzemné, viacpodlažné parkovisko  Takto tam už vtedy riešili nedostatok parkovacích miest v meste. Odvtedy ubehlo už dosť rokov a my tu už tiež máme  nedostatok parkovacích miest, ale ešte nemáme parkovacie domy. Ešte nám to , ako sa hovorí, nedošlo. To je podobná situácia ako s kruhovými objazdami. Tie tam tiež už vtedy boli. Ale nám to trvalo !!!! Akoby sme nevedeli ani dobré veci odkukať. Takto by sa dala riešiť aj situácia s garážovaním na automobilmi preplnených sídliskách. Jedno takéto garážové miesto ponúkajú developerské spoločnosti v Bratislave za cca 10 000 E.

Ak poslanci a primátor uznajú za vhodné, je potrebné iba prikázať našim urbanistom na MÚ, aby vytypovali takéto miesta a aby ich spracovateľ zakomponoval do ÚP.  Uvolnili a spriechodnili by sa nám ulice v ktorých stoja zaparkované a celoročne garážované autá. Mnohé jednosmerky, zriadené práve z tohto dôvodu, by sa mohli zobojsmerniť a automobily by nemuseli toľko krúžiť po meste.Aj to je o životnom prostredí. To nemusíte riešiť vy. Stačí prikázať, určiť termín  a vyžadovať a kontrolovať plnenie. 

Bodaj by sa vám z toho niečo podarilo. To vám  i nám praje Peter Záň, Piešťany.

P.S. Aby som bol konkrétnejší jeden takýto parkovací dom by sa dal postaviť na časti dnešného parkoviska na Krajinskej ceste , pri trhovisku. Trhovisko by sa mohlo presunúť na druhú stranu cesty. Je tam premyslene pripravený a vybudovaný podchod. Terajšie trhovisko je zrejmé len ako dočasné riešenie a tam sa naozaj nehodí. Z Kruhovky by mohla byť krytá časť tržnice / v zime / a v lete by sa rozšírila o otvorené stánky usporiadané okolo nej, podľa potreby. Možno by sa dal na to majiteľ nahovoriť. To by bolo dobré, perspektívne a trvalé riešenie trhoviska. Garážový dom by mohol stáť na mieste školy na  A. Trajane.

Poslankyňa Babičová znovu ukázala, čo dokáže... (alebo, kto chce psa biť, palicu si nájde)

V rozprave k bezpečnostnému auditu na včerajšom zastupiteľstve (19. marca 2015) zasypali poslanci primátora Tamajku otázkami, na ktoré nevedel, nechcel, alebo nemohol odpovedať s odkazom, že všetko je tajné a poslanci aj občania sa informácie po ukončení kontroly určite dozvedia. Pôsobil zaskočeným, nepripraveným dojmom a bolo zrejmé, že by už mal rád toto “vypočúvanie” za sebou.

Napriek pokročilej dobe (bolo to v predposlednom bode rokovania “Rôzne”), pôsobila poslankyňa Babičová sviežo, uvoľnene, myšlienky formulovala jasne, zrozumiteľne a primátora v ničom nešetrila. A to, že jej nie je cudzia ani demagógia, preukázala, keď prirovnala služby spoločnosti illi s.r.o., ktoré pravdepodobne primátor Tamajka využil pri tomto audite, s ratingom mesta, ktorý dal urobiť bývalý primátor Cicutto a s ktorého urobením súčasný primátor Tamajka, vtedy ako poslanec, nesúhlasil. Poslankyňa Babičová pri tomto prirovnaní vytrhla informáciu z kontextu a zamlčala (alebo, že by len zabudla?) tri podstatné veci: 1) že u Cicuttovho ratingu sa jednalo o čisto predvolebný ťah - zverejnil ho v septembri 2014, 2) že informácie rovnakého obsahu, rozsahu a kvality bolo a je stále a kontinuálne možné získať od mimovládnej neziskovej organizácie INEKO (http://www.obce.ineko.sk/) a 3) že rating stál mesto 2400 € a nie 150 €, ako je to u spoločnosti illi s.r.o. Jediné, čo sa od INEKO-a získať nedá, je kus papiera v anglickom jazyku a zlatistom ráme (certifikát). Či už služby od illi s.r.o. mestu na niečo budú, alebo boli zbytočné, stáli 16 krát menej ako Cicuttov audit.

Dôkazom, že poslankyňa Babičová nepoužíva rovnaký meter, je aj “vyhodených” 500 € v minulom volebnom období na odborný posudok, ktorý hodnotil, či nejaké kríky pri ceste, zrezané Službami mesta Piešťany, boli ošetrené odborne, alebo nie. Tento odborný posudok si na SMP totiž vynútila práve poslankyňa Babičová. Že posudok nakoniec potvrdil správnosť rezu, je už len ďalší dôkaz, že tieto peniaze boli minuté skutočne zbytočne.

Detailný komentár k ratingu si môžete prečítať tu:
http://radnica-informuje.blogspot.sk/2014/10/rating-mesta-alebo-zase-vyhodenych-2-400_9.html 

Hokejová hala je aj po roku v hmle nejasností

Pod týmto titulom sa Piešťanský týždeň zaoberal 3. marca 2015 témou novej hokejovej haly. Mimo iného sa tam objavila pozoruhodná myšlienka: "Vyrátal som, že keby si mesto muselo zobrať úver do pol milióna eur, len dane z ubytovania by pokryli úroky z úveru". Autor  tejto myšlienky zrejme myslel prírastok dane, ktorý by pribudol z príchodu nových športovcov. Je viac než otázne, či by vytvorili nových 15 000 ubytovacích človeko-dní. Dôležitejšie mu však zrejme uniklo, že mesto by muselo splatiť nielen úroky, ale aj istinu (teda tých 500 tisíc eur). Prečo by to ale mesto malo urobiť, keď hala by neslúžila piešťancom (alebo len z časti, aj to len ŠHK 37, s.r.o.), ale Slovenskému zväzu ľadového hokeja, autor neuvádza. Mesto by okrem toho stratilo kvôli úverovej zaťaženosti možnosť financovať z úveru dôležitejšie veci, než je tréningová hala. Napríklad, toľko v predvolebnej kampani spomínaný, Dom sociálnych služieb.

Mimochodom, na výstavbu by chýbalo nielen spomínaných 500 tisíc eur. Podľa stále neoficiálneho rozpočtu, by najlacnejší variant stál 1,6 milióna eur (bez DPH), k tomu 360 tisíc eur na DPH, 375 tisíc eur (bez DPH) na nové parkovisko (staré by bolo halou zastavané),  a k tomu tiež 75 tisíc eur na DPH. Nikto zatiaľ nevyčíslil, čo by mesto stála likvidácia 20 ročného zdravého borovicového hájika, kam by sa presunulo parkovisko (či jeho časť). Takže ďalších 1,41 milióna eur k tomu 1,00 miliónu, čo mesto dostalo z úradu vlády.

A otázka, čo by z tréningovej haly mali obyvatelia Piešťan (nie súkromná obchodná spoločnosť ŠHK 37), zostáva stále nezodpovedaná!

Viac detailov nájdete tu: http://radnica-informuje.blogspot.sk/2015/02/ako-je-to-vlastne-s-novou-treningovou.html

Financovanie výstavby plaveckého centra, Davos a omyly poslanca Beňačku

16. februára 2015 diskutovali v televízii “Piešťany TV” o zastavení projektu výstavby Plaveckého centra za 7,1 milióna eur súčasní poslanci mestského zastupiteľstva Ing. Brna a MUDr. Beňačka. Poslanec Beňačka použil toľko nepodložených tvrdení, že je potrebné ich ozrejmiť, alebo priamo vyvrátiť. Cieľom tohoto komentára nie je podriadiť menšinu väčšine, ako uvádzal poslanec Beňačka, ale zdravému rozumu.

Davos

Jedným z takýchto omylov bolo porovnanie poslanca Beňačku mesta Piešťany a Davosom. K 1. januáru 2014 mala obec Davos (Švajčiarsko) celkom (vo všetkých obecných častiach) 12.983 obyvateľov. Rozpočet pre rok 2014 mal Davos 115.048.900 švajčiarskych frankov, či pri prepočte aktuálnym devízovým kurzom 1,035 činí niečo cez 119 miliónov eur. Z toho vychádza na jedného obyvateľa viac ako 9.171 eur ročne.

K 1. januáru 2014 malo mesto Piešťany 28.797 obyvateľov a rozpočet 23 miliónov eur (vrátane chymérických 2,6 milióna eur kapitálových výdavkov, nekrytých príjmami). Z toho vychádza ročne na občana Piešťan takmer 799 eur.

Ak by Davos investoval do plaveckého centra 7,1 miliónov eur, predstavovalo by to 6,0 % jeho ročného rozpočtu. U Piešťan by to tvorilo z ročného rozpočtu 30,9 % (pri odpočítaní nereálnych kapitálových príjmov by sa podiel zvýšil na 34,8 %). Zatiaľ, čo u Davosu by asi nebol problém s poskytnutím úveru na celý objem investičného nákladu, u Piešťan by bol možný úver, pri zohľadnení aktuálnej zadĺženosti mesta, len do výšky 2,645 milióna eur. K týmto peniazom by mesto Piešťany mohlo ešte priložiť 376 tisíc eur, ktoré mu zostali z predaja nehnutelností v minulosti. Suma sumárum 3,0 milióny eur.

Financovanie

Ekonomický odbor mestského úradu síce vypracoval svojho času (september 2014) možné varianty financovania, či dofinancovania. Žiadny z nich okrem hotových peňazí a úveru však nebol viac či menej reálny ani vtedy, ani teraz.

Predaj nehnuteľností na Nálepkovej (parkovisko), Kukučínovej (budova bývalého Vkusu), A. Trajana (škola po reorganizácii?). Pri predaji parkoviska by bolo potrebné riešiť finacovanie prevádzky Služieb mesta, ktoré ročne zarobia na parkovnom 120 tisíc eur. Budova na Kukučínovej je z 80 % prenajatá komerčne, aj s osobitným zreteľom. Jej predaj by predstavoval výpadok v príjmoch mesta za nájomné - výška nie je známa. Školu na ulici A. Trajana je v súčasnosti v prevádzke. Ekonomický odbor mestského úradu ani u jednej z nehnuteľností neuviedol možnú predajnú cenu.

Predaj cenných papierov by bol možný len u Slovenských liečebných kúpeľov. Hodnota akcií 5,0 miliónov eur je však bohužiaľ uvedená len v nominálnej hodnote a nie reálnej. Pri súčasnej zadĺženosti SLK nie je možné počítať s reálnou hodnotou väčšou ako 10 % nominálnej, teda cca 500 tis. eur. Druhou stranou mince zadĺženosti SLK, ako aj podielu len 10 % akcií vlastnených mestom je, že by sa zrejme nenašiel investor, ktorý by bol ochotný ich kúpiť, bez možnosti reálne riadiť SLK. Vlastníkov zvyšných 90 % akcií nikto neoslovil, či by boli ochotní akcie kúpiť a za čo.

Rozvoj cestovného ruchu?

Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení - ďalej zákon, pozná cestovný ruch len v spojení so združovaním obcí (§ 20b) a vyhlásením obce za mesto (§ 22) - viď poznámka č. 1. Rozvoj cestovného ruchu teda nepatrí medzi hlavné úlohy obce, či mesta. Netreba ho teda rozvíjať za každú cenu za mestské peniaze, ako sa domnieva poslanec Beňačka, ale mať stále na zreteli § 1 zákona, ktorý hovorí v odstavci (2), že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Z hľadiska štúdie uskutočniteľnosti výstavby plaveckého centra, jeho vysokých nákladov a trvalej prevádzkovej straty je zrejmé, že by sa možno rozvíjal cestovný ruch, určite však nie mesta Piešťany, ani potreby jeho občanov. Rozvoj cestovného ruchu je pritom otázny, pretože v tesnej blízkosti plaveckého centra by naďalej fungovalo kúpalisko Eva, ktoré by bolo ponukou svojich služieb - výnimočnou vodou “vajcovkou”, priaznivou cenou, polohou a tradíciou silnou konkurenciu. Je viac než isté, že nové plavecké centrum by neprebralo zákazníkov kúpaliska Eva, nedosahovalo by projektovanú návštevnosť a prevádzková strata by bola vyššia, ako v štúdii uskutočniteľnosti. Jedine, že by sa poslancovi Beňačkovi podarilo dosiahnuť zatvorenie kúpaliska Eva.

Prevádzka z úveru?

Na otázku poslanca Brnu v uvedenej televíznej diskusii, ako by chcel financovať prevádzkový stratu 900 tisíc eur, odpovedal poslanec Beňačka, že z úveru. Poslanec Beňačka si asi neuvedomil, alebo zabudol, že maximálnu výšku 2,6 milióna eur by už vyčerpala samotná výstavba plaveckého centra. Kto by mestu poskytol ďalší úver? Oveľa vážnejším omylom poslanca Beňačku však je, že by sa na poskytovanie služieb turistom mali skladať občania mesta. Ako? Zostáva len zvýšenie daní. Je úplne jedno, či by cez zvýšené dane splácali občania úver, alebo priamo stratovú prevádzku plaveckého centra. Že by to zvýšenie nebolo malé, dokladá táto úvaha. Aby bolo možné zvýšiť príjmy mesta, napríklad z dane z nehnuteľností, o 900 tisíc eur na krytie prevádzkovej straty plaveckého centra, musela by sa táto daň zvýšiť o 37,5 % (rozpočet roku 2015 počíta s 2,4 miliónom eur). A to by sa týkalo všetkých platcov dane, vrátane 7000 dôchodcov s priemerným dôchodkom, nepresahujúcim mesačne 270 eur. Ako by to ladilo s hlavnou úlohou mesta “starať sa o potreby obyvateľov”?

= pokračovanie čoskoro =

---

Poznámky:
1) Zákon č. 369/1990 Zb. z. o obecnom zriadení:

§ 20b Združenie obcí (1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí. (2) Združenie obcí je právnická osoba. (3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja. (4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

§ 22 Vyhlásenie obce za mesto (1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, e) má najmenej 5 000 obyvateľov.